Den 212 / 5. duben 2016
Z Krabi na Phi Phi
Ideme na Koh Phi Phi. Stretávame sa tu s českou dvojkou Peťom a Kristy. Ráno sme si na recepcii hotela v Krabi kúpili lístok zahŕňajúci jednosmerný taxík do prístavu a spiatčnú cestu loďou. Pobalili sme si húpacie siete, pár kusov oblečenia, foťák a knižku, ostatok sme nacpali späť do motoriek. Tie sme ledva zaparkovali na hotelovom parkovisku a už sme naskakovali na korbu taxíku. Za 10 minút sme čakali v prístave na loď a využili sme čas na vyspovedanie francúzov cestujúcich Áziou na bicykloch. Cesta veľkou pomalou loďou trvala cez dve hodiny a tak sme si našli pohodlné miesto na čítanie, u mňa zakončné kvalitným spánkom.
Vystúpili sme na dlhom móle, ktoré viedlo až na pobrežie (po skúsonostiach z Koh Lipe to vôbec nie je pravidlom). Všade sa to hemžilo nespočetne veľa tursitami, ktorí čakali v rade na zaplatienie “upratovacieho” poplatku pri vstupe na ostrov. Prešli sme z prístavu na úzke promenádové uličky. Ostrov už hostil turistov dlho a preto hotely, kaviarničky a rôzne výletové kancelárie stratili čiastočne svoj lesk. Prechádzali sme po vlnitej cestičke a robili prieskum, kde sa čo nachádza. Zisťovali sme možnosti a ceny potápania, skalolezenia a v neposlednej rade nakoniec aj ubytovanie, pretože náš pôvodný zámer spať v sieťach by nás vytlačil mimo mestečko. Nakoniec sme našli miesto, kde sa ubytovávali naši českí parťáci. Cena za neklimatizovanú izbu bola pomerne nízka a tak sme sa vybalili v zatuchnutej malej izbičke s oknom mieriacim k riečke odvádzajúcej ostrovný odpad, zostalo navždy zatvorené pre šíriace sa výpary.
Sedeli sme do piatej v hoteli, kedy prišli Peťo a Kristy. Zvítali sme sa, dostali každý ochutnť z ich „domácej“ a spoločne sme išli na jedlo. Zašlá sláva ostrova sa prejavila aj tu a menu, ktorými boli reštaurácie oblepené sa už dávno nepripravovali. Dali sme si nie moc podarené thajské jedlo a išli hľadať potápanie a šnorchlovanie na zajtra. Marek si podľa internetových hodnotení vyhliadol potápačské centrum Aquanauts Scuba a na prvý dojem na nás celkom zapôsobili. Mňa ešte trápila zapálena uzlina po parazitovaní kliešťa na mojom oku, ale na také situácie tu boli pripravení a mohla som sa pridať ako šnorchlovač. Peťo a Kristy sa rozhodli pre kanceláriu špecializujúcu sa na šnorchlovanie. Po večeri sme si kúpili pitie so sebou a sadli si za stôl pred neznámym hotelom.
Potápačské nebo
Ráno sme vstávali pred siedmou, stratili sa cestou k potápačom, znova sa našli. Stihli sme si pre vyplávaním zájsť kúpiť raňajky do pekárne, ktorá tu funguje od roku 1989. K pečivu sme si vzali do ruky plutvy a Liz, ktorá sa o nás dnešný deň starala, nás odviedla na loď.
Prvý ponor bol na ostrove Koh Pida Nok na juhu súostrovia. Potápači profesionálne poskákali do vody so svojimi inštruktormi a ja som sa do teplej vody švacla s plutvami, povinnou oranžovou záchrannou vestičkou a šnorchlom. Plávala som smerom k malej zátoke, kde z vody vychádzali bubliky od potápačov vyrovnávajúcich tlak. Zamávala som tu Marekovi tam dole a už som sa venovala len podmorskému životu. Bolo tu neuveriteľne rušno, nemyslím ľudí, bolo tu nespošetné množstvo rýb rôznych tvarov a farieb, celé škôlky rýb plávali okolo mňa, boli tu modré hviezdice a rôzne korály.
Plávala som popri skalách takmer hodinu, potápači z našej lode sa postupne vracali a tak som sa rozhodla vyplávať mimo zátoku na východnú stranu ostrova. A tu zrazu v plytkej vode pri rímse útesu priplával malý žralok, chvíľu za ním ďalší a ešte tretí. Boli to neškodné žraloky čiernohroté. Nadšená som sa vrátila na loď a rovnako nadšený tam za chvíľku nastupoval Marek.
Nasledovala zástavka na obed v zátoke pri slávnej Maya pláži, ktorá účinkovala vo filme Pláž s Leonadrom DiCapriom v hlavnej roli. Pláž sem odvtedy láka masy ľudí a tak sme si ich mohli prehliadnuť na živo. Kotvila tu celá námorná flotila, na pláži alebo v zátoke, spolu s nami.
Druhý ponor bol neďaleko a znova tu bol pestrý podomrský život. Farebné rybičky ma oboplávavali, zatiaľ čo som bojovala so silným prúdom. Keď sa predomnou zjavila obrovská medúza, chcela som odplávať rýchlo preč, ale zistila som, že je strašne zaujímavá. Pod hlavou medúzy je hotový ekosystém, žijú v nej drobné farebné rybky, ktoré sa pri každom otvorení rozbehnú do všetkých strán a pri každom zatvorení hlavy sa zlezú späť dnu. Zrazu môj pohľad z medúzy prešiel na čosi pohybujúce sa pod ňou, bol to veľký bledý žralok, na zlomok sekundy som spanikárila a začala nelogicky mlátiť rukami a nohami po vode, žralok ma absolútne ignoroval, okrem toho bol veľmi hlboko, a tak som ho vlastne začala sledovat. Pár ďalších sekúnd a zmizol mi z dohľadu.
Loďka nás dopravila späť na Phi Phi krátko popoludní a ostatok dňa sme relaxovali a prechádzali sme ostrovom, až kým sa vrátili Peťo a Kristy. Opäť sme vyrazili na večeru, do obchodu pre pivo a po zotmení sme si ho vypili na rozostavanej promenáde pri prístave.
Kajakom popri útesoch
Naši parťáci sa od nás chystali odpojiť nasledujúceho rána. Pred ich odchodom sme si spoločne sadli na raňajky do PhiPhi Bakery, ktorú sme objavili včera, natlačili sme sa skvelými šiškami a croissantmi a počkali sme s nimi na ich loď smerom na juh.
Potom sme prešli na opačnú stranu ostrova, čo zabralo asi 15 minút, požičali sme si kajak a plavili sa pozdĺž sklanatých útesov. Dostali sme sa tak do malej zátoky zakončenej krátkou bielou plážou. Rozhodli sa na nej vylodiť a preskúmať ju. Nikto tu nebol okrem jednej opaľujúcej sa pani, ktorú sme zbadali až po pár minútach, ladila totiž s podkladom. Najdeli sme sa a rozoberali ekologickú situáciu, naplavené smetie narúšalo našu idylku. V zátoke sme si zaplávali a ešte prešli kratučkou džungľou na opačnú stranu výbežku na ktorej pláž bola. Tu už boli domáce obydlia zopár rybárov. Museli sme sa už vrátiť, aby sme stihli loď na pevninu. Svižne sme dopádlovali späť na pláž, ktorá sa v odlive medzičasom zmenila a museli sme hľadať, odkiaľ sme si kajak vlastne požičali.
Cesta späť
Dvojhodinovú plavbu nám tentoraz vyplnil rozhovor s českou rodinkou dobrodruhov. Z prístavu v Krabi sme odmietli všetkých premotivovaných taxikárov a chvíľu šliapali pešo smerom do mesta, nakoniec sme si stopli akýsi pickup, ktorý nás vzal na korbu a o ktorom sme si mysleli, že je to akýsi miestny autobus. Nebolo to tak, to sa len skupinka Laosanov viezla kamsi do Krabi. Vyložili nás neďaleko nášho hotela, zdarma, poďakovali sme, zamávali sme si a boli sme znova pri našich motorkách. Sadli sme si na terasu pred hotelovou izbou a usmievali sa, prekvapivo spokojní po návrate. Našli sme si na Koh Phi Phi svoje miesta, kde sme sa vyhli masám a premršteným cenám. Nemysleli sme si, že tekéto miesta tam budú existovať a tak keďže sme od ostrova očakávali minimum, podarilo sa nám získať maximum, ale ktovie možno to bolo len o správnom načasovaní.
